Pôvod čínskych znakov siaha viac ako tri tisícročia späť k dynastii Shang (alebo Yin 殷, ). Písmo z tejto doby poznáme vďaka veštbám vytesaným do kostí a korytnáčích krunier: ide o 甲骨文 ( ). Viac ako päť tisíc znakov bolo zoznamenaných, ale význam mnohých z nich ostáva stále neistý alebo úplne neznámy. Napriek tomu sú priamymi predchodcami súčasných čínskych znakov. Objavili sa minulé storočie a nie sú štýlom tradičnej čínskej kaligrafie, ale niektorí kaligrafi sa radi rozhodnú ich používať.
Na druhej strane, písmo, ktoré sa nachádza na bronzových artefaktoch (金文, ) z nasledujúcej dynastie Zhou, nikdy nezmizlo. Jeho kaligrafický štýl sa nazýva „pečaťové písmo“ (篆书, ). Rozlišujeme veľké pečaťové písmo (大篆, ) a malé pečaťové písmo (小篆, ). Veľké pečaťové písmo združuje rôzne písma (vrátane niektorých zachovaných znakov 甲骨文) používané pred vytvorením ríše Prvým cisárom v roku 221 pred našim letopočtom. Od tohto dátumu sa politika zjednotenia rozšírila aj na písmo. Bol zachovaný len jeden štýl čínskej kaligrafie, ktorý bol nazývaný malé pečaťové písmo.
Po vytvorení ríše sa objavil nový štýl čínskej kaligrafie: oficiálne písmo alebo „písmo úradníkov“ (隶书, ). Je jednoduchšie ako pečaťové znaky, píše sa rýchlejšie a preto je veľmi obľúbené v administrácii. Znaky sú veľmi podobné súčasným sinogramom a všetci Číňania ich dokážú čítať, čo nie je vždy prípad pečaťového písma a ešte menej štýlu kostí a krunier.
Za dynastie Han, v treťom storočí nášho letopočtu sa objavil nový štýl čínskej kaligrafie, elegantnejší, nazývaný „regulárny“ (楷书, ). Podriadený veľmi prísnym pravidlám, vyznačuje sa mäkkším ťahom a veľkou stabilitou. Je to „normálny“ štýl, ktorý sa mladí Číňania učia písať.
Stále za dynastie Han, mierna deformácia regulárneho štýlu dala vzniknúť novému štýlu čínskej kaligrafie: štýlu „bežný“ alebo „obvyklý“ (行书, ). Ako jeho názov napovedá, ide o kurzívnu verziu regulárneho štýlu, ktorá umožňuje písať rýchlejšie, pričom ostáva ľahko čitateľná. Je to samostatný kaligrafický štýl.
Štýl „tráva“ (草书, ) je veľmi rozvetvený. Vyznačuje sa spojitým písaním, veľmi voľným (často presahuje imaginárny štvorec) a ťažko čitateľným. Variácie sú veľmi početné.
Tieto šesť štýlov sú referenciami v oblasti čínskej kaligrafie. Ale veľké množstvo umelcov nám odovzdalo svoj vlastný štýl, ktorý odráža ich osobnosť. Diela starých majstrov nám tak umožňujú študovať nekonečnú škálu variácií.