Yán Yuān sa Confucius o rennosti. Učiteľ odpovedal: "Vyhrať sa nad sebou, vrátiť srdcu jeho pôvodnú čestnosť, to je rennosť. Ak sa raz vyhraješ nad sebou a vrátiš srdcu jeho pôvodnú čestnosť, celý svet povie, že tvoja rennosť je dokonaná. Rennosť závisí od teba, a nie od iných ľudí, či?"Yán Yuān povedal: "Povolte mi, prosím, aby som sa opýtal o to, čo to znamená."Učiteľ odpovedal: "Nezreknite sa na to, čo nie je v súlade s rennosťou, nepozerajte sa na to, čo nie je v súlade s rennosťou, nepočujte to, čo nie je v súlade s rennosťou, nehovorite to, čo nie je v súlade s rennosťou, nedelajte to, čo nie je v súlade s rennosťou."Yán Yuán povedal: "Hui, aj keď som nepriemerný, pokúsim sa to udeľať, ak mi to povolíte."Zhonggong sa opýtal Confuciusa o rennosť. Učiteľ odpovedal: "Keď vyjdete z domu, chovejte sa tak, ako by ste videli veľkého hosta; keď riadite ľud, chovejte sa tak, ako by ste riadili veľkú obetu. Nečinite iným to, čo by ste nechceli, aby iní činili vám. V štáte nebudete mať žiadnych nepriateľov, v rodine nebudete mať žiadnych nepriateľov."Zhonggong povedal: "Hui, aj keď som nepriemerný, pokúsim sa to udeľať, ak mi to povolíte."Sima Niu sa opýtal Confuciusa o rennosť. Učiteľ odpovedal: "Renný človek hovorí opatrne."Povedal: "Ak hovorí opatrne, môžeme povedať, že je renný?"Učiteľ odpovedal: "Ak je opatrný vo svojich činoch, ako môže byť neopatrný v svojich slovách?"Sima Niu sa opýtal Confuciusa o múdrosť. Učiteľ odpovedal: "Múdry človek nie je smutný a nie je strachlivý."Povedal: "Ak nie je smutný a nie je strachlivý, môžeme povedať, že je múdry?"Učiteľ odpovedal: "Ak sa pri pohľade do svojho srdca nepozná žiadnu vinu, čo by mal byť smutný alebo strachlivý?"Sima Niu sa smutne povedal: "Všetci ľudia majú bratov, ja som jediný, kto ich nemá."Zixia povedal: "Slyšela som to. Život a smrť sú v rukách osudu, bohatstvo a sláva sú v rukách neba. Múdry človek sa stará o svoju vlastnú správanosť, je úctivý a dodržiava svoje povinnosti. Medzi štyrmi morami sú všetci ľudia jeho bratmi. Prečo by sa múdry človek mal smútiť, že nemá bratov?"Zizhang sa opýtal Confuciusa o múdrosť. Učiteľ odpovedal: "Ak neprijímaš podvratné slová, ktoré sa postupne vkrádajú do myslí, ani stížnosti, ktoré spôsobujú bolest ako rana alebo bodnutie, môžeme to nazvať múdrosťou. Ak neprijímaš podvratné slová, ktoré sa postupne vkrádajú do myslí, ani stížnosti, ktoré spôsobujú bolest ako rana alebo bodnutie, môžeme to nazvať múdrosťou človeka, ktorý vidí ďaleko."Zigong sa opýtal Confuciusa o správu štátu. Učiteľ odpovedal: "Staraj sa o to, aby nechýbalo potravy, aby bolo dostatočné vojsko, aby ľud mu dával dôveru."Zigong povedal: "Ak je to nevyhnutné, aby som niečo zanedbal, čo z toho troch vecí by som mal zanedbať?"Učiteľ odpovedal: "Zanedbaj potravy. Od staroveku všetci ľudia umierajú, ale ak ľud nedôveruje, nestane sa z neho nič."Ji Zicheng povedal: "Ak má múdry človek silné vlastnosti, stačí. Čo potrebuje z toho, čo by sa dalo považovať za ozdobu?"Zigong povedal: "Smutno! Pán hovorí ako múdry človek. Čtyri koní neprekonajú jazyk. Musíš sa staráť o vonkajšok ako o vnútro a o vnútro ako o vonkajšok. Kožušina tigra alebo leoparda sa nelíši od kožušiny psa alebo ovce, keď je vlasy odstránený."Ai, vládca Lu, povedal You Ruo: "Tento rok nebola úroda, nemám dostatok na moje výdavky; čo mám robiť?"You Ruo odpovedal: "Prečo nezbierate desaťinu z plodín?"Vládca povedal: "Dve desaťiny mi nepostačujú. Ako môžem požiadať len desaťinu?"You Ruo odpovedal: "Ak má ľud dostatok, nemá ho vládca s jeho ľudmi? Ak ľud nedostane dostatok, nemá ho vládca s jeho ľudmi?"Zizhang sa opýtal Confuciusa, ako dosiahnuť veľkú mravnú dokonalosť a rozlíšiť zmätenosť. Učiteľ odpovedal: "Hlavným cieľom je byť verný a upriamený a dodržiavať spravodlivosť. Ak chceš, aby žili tí, ktorých miluješ, a chceš, aby umreli tí, ktorých predtým chcel, aby žili, je to zmätenosť. Pravda nie je v bohatstve, ale v tom, že sa chováš inak."Jing, vládca Qi, sa opýtal Confuciusa o správu štátu. Confucius odpovedal: "Vládca by mal byť vládcom, poddaný by mal byť poddaným, otec by mal byť otcom, syn by mal byť synom."Vládca povedal: "Dobrá! Ak vládca nie je vládcom, poddaný nie je poddaným, otec nie je otcom, syn nie je synom, aj keď by bolo dostatok obilia, ako by som mohol žiť?"Učiteľ povedal: "You je človekom, ktorý môže vyriešiť spor jedným slovom."Zilu splnil svoje slúbenie bez oneskorenia.Učiteľ povedal: "Počúvať spory, ja som ako každý iný, ale musím sa snažiť, aby nebolo sporu."Zizhang sa opýtal Confuciusa o správu štátu. Učiteľ odpovedal: "Zostaň pri svojich úlohách bez únavy a vykonávaj ich s vernosťou."Učiteľ povedal: "Múdry človek pomáha ľuďom robiť dobré veci, ale nepomáha im robiť zlé veci. Obyčajný človek má opačný správanie."Učiteľ povedal: "Múdry človek pomáha ľuďom robiť dobré veci, ale nepomáha im robiť zlé veci. Obyčajný človek má opačný správanie."Ji Kangzi sa opýtal Confuciusa o správu štátu. Confucius odpovedal: "Správa je spravodlivosť. Ak sa Pán postaví na čelo spravodlivosti, kto by sa nepostavil na čelo spravodlivosti?"Ji Kangzi sa obával zloduchov a opýtal sa Confuciusa. Confucius odpovedal: "Ak Pán nechce byť chytrý a nechce byť ambiciózny, nebudú tam zloduchovia, aj keď by ste ich odmenili."Ji Kangzi sa opýtal Confuciusa o správu štátu a povedal: "Ak zabijem neprávom, aby som priviedol spravodlivých, ako to urobím?"Confucius odpovedal: "Ak Pán vládne, prečo by ste potrebovali zabíjať? Ak chceš byť dobrý, ľud bude dobrý. Mravná dokonalosť Pána je ako vietor, mravná dokonalosť ľudu je ako tráva. Keď na ňu duje vietor, tráva sa vždy sklania."Zizhang sa opýtal: "Ak sa človek snaží byť mravne dokonalý, ako môžeme povedať, že je úspešný?"Učiteľ povedal: "Čo myslíš tým, že je úspešný?"Zizhang odpovedal: "V štáte musí byť známy, v dome musí byť známy."Učiteľ povedal: "To je známe, ale nie úspešné. Úspešný človek je priamý a miluje spravodlivosť, pozoruje slová a pozoruje tvár. Myšlienky sú o nižších ľuďoch. V štáte musí byť úspešný, v dome musí byť úspešný. Ale známy človek sa snaží byť spravodlivý, ale jeho činy sú opačné. Žije v istote, že je spravodlivý, a v štáte musí byť známy, v dome musí byť známy."Fan Chi, sprevádzajúc Confuciusa pri chodníku pod Wu Yu, povedal: "Sme odvážni sa opýtať, ako dosiahnuť veľkú mravnú dokonalosť, opraviť svoje chyby a rozlíšiť zmätenosť?"Učiteľ povedal: "Dobrá otázka! Ak sa najprv snažíš byť mravne dokonalý a potom ho dosiahnuť, nie je to veľká mravná dokonalosť? Ak sa snažíš byť mravne dokonalý a nechceš byť mravne dokonalý, nie je to veľká mravná dokonalosť? Ak sa snažíš byť mravne dokonalý a nechceš byť mravne dokonalý, nie je to veľká mravná dokonalosť? Ak sa snažíš byť mravne dokonalý a nechceš byť mravne dokonalý, nie je to veľká mravná dokonalosť?"Fan Chi sa opýtal Confuciusa o rennosť. Učiteľ povedal: "Milovať ľudí."Otázal sa o múdrosti. Učiteľ povedal: "Poznať ľudí."Fan Chi nechápal, takže učiteľ povedal: "Vyberte si priamych a umiestnite ich na správne miesta, aby ste mohli spraviť nepriamych priamymi."Fan Chi sa vrátil a povedal Zixiovi: "Predtým som sa opýtal učiteľa o múdrosť a povedal mi: Vyberte si priamych a umiestnite ich na správne miesta, aby ste mohli spraviť nepriamych priamymi. Čo to znamená?"Zixia povedal: "Božská slova! Shun mal celý svet, vybral z hromad a povýšil Gao Yao; nepriamí sa vzdialili. Tang mal celý svet, vybral z hromad a povýšil Yi Yin; nepriamí sa vzdialili."Zigong sa opýtal Confuciusa o priateľstvo. Učiteľ povedal: "Dôverne im oznámte a radte im s láskou. Ak neakceptujú vaše rady, zastavte sa; nechcete sa ponižiť."Zengzi povedal: "Múdry človek sa priateľí s ľuďmi prostredníctvom vzdelania a priateľstvo je prostredníctvom ktorého dosahuje mravnú dokonalosť."
