Kurz čínštiny - lekcia 1: úvod

Tento videokurz:

Odoberte si YouTube kanál "Čínsky kurz":
CHCEM ODOBERAŤ!

Čína je obrovská krajina, 17,5-krát väčšia ako Francúzsko! Jej obyvateľstvo je veľmi rozmanité: 56 etník, z ktorých sú Chanovia, "čistokrevní Číňania", najväčšia etniká. Každá etniká má svoj jazyk (okrem Hui, ale to je iná história) a často s mnohými variáciami, ktoré môžu byť od príšerného až po dialekt. Číňania majú niekoľko veľkých dialektov, ale každý z nich má také veľké vnútorné rozdiely, že sa často nechápajú od mesta k mestu, aj v rámci rovnakej dialektná skupiny. Aby sa vyrovnali s takouto rozmanitosťou, potrebujú spoločný jazyk: mandarínčinu. V čínštine sa to hovorí Pǔtōnghuà (vyslovuje sa: p'ou tongue rua), doslova "spoločná komunikácia", teda spoločný jazyk.

Online kurzy čínštiny na chine-culture.com sú kurzy mandarínčiny.

Hovorový jazyk a písmo

Čínština má jednu zvláštnosť, ktorá ju robí atraktívnou, ale zároveň ťažkou: písmo neuvádza (alebo len málo a nikdy presne) výslovnosť. Môžete sa naučiť hovoriť čínsky bez toho, aby ste vedeli čítať ani písať. Tento kurz ponúka naučiť sa hovoriť a písať čínsky, ale niektoré znaky z lexikona budú nutné naučiť sa, aby písanie nebrzdilo výučbu jazyka.

Fonetická transkripcia: pinyin

Keďže čínske písmo neuvádza výslovnosť, potrebujeme fonetickú transkripciu. Od 50. rokov 20. storočia je oficiálnou čínskou fonetickou transkripciou pinyin, slovo, ktoré znamená "vypočítať zvuky" v čínštine. Pred rokom 1950 mala každá krajina svoju vlastnú transkripciu. Preto staré knihy o Číne obsahujú transkripcie čínskych slov, ktoré neodpovedajú pinyinu. Napríklad, keď hovoríme o rodisku Konfuciusa, stará francúzska transkripcia uvádzala "lou", pretože slovo sa vyslovuje ako "lou" vo francúzštine. V pinyinu sa toto slovo píše "lu", pretože "u" sa vyslovuje ako "ou" vo francúzštine (ale niekedy aj ako "u", uvidíme to v ďalších lekciách). Naučiť sa všetky rozdiely medzi pinyinom a francúzštinou by bolo veľmi náročné, možno dokonca nemožné a úplne odradzujúce pre začínajúceho. Nebolo by to ani veľmi užitočné. Tento kurz čínštiny bude postupne uvádzať rozdiely. Vždy môžete konzultovať shrnutie na stránke Pinyin.

Tóny v pinyine

V čínštine každý znak zodpovedá jednej slabike. Čínske slová sú obvykle zložené z jednej alebo dvoch slabík, niekedy troch, zriedka štyroch. Každá slabika má význam. Napríklad v slove "ahoj" "nǐhǎo", "nǐ" znamená "ty", "teba" a "hǎo" znamená "byť v poriadku". Keď hovoríme "ahoj" v čínštine, želáme si, aby sa vám darilo, ako želáme dobrý deň (dobrý deň) vo francúzštine.
V mandarínčine má každá slabika prízvuk. To znamená, že podlieha zmene medzi hlbokým a vysokým. Je to ťažké pre západného začínajúceho. Percepcia (rozlišovanie na ucho) a realizácia (výslovnosť) tónov sa získa s praxou a obvykle trvá niekoľko mesiacov. Nemali by ste sa teda odradzovať.

V čínštine existujú štyri odlišné intonácie, hovoríme o štyroch tónoch čínštiny. Tieto štyri tóny sú označené na každej slabike. Možnosť, že slabika nemá prízvuk. Hovoríme o neutrálnom tóne.

Príklad štyroch tónov + neutrálny ton so slabikou 'ma':

- 1. ton: mā 妈 (máma) to je vysoký ton alebo prvý ton
poslúchať:

- 2. ton: má 麻 (konop) to je stúpajúci ton alebo druhý ton
poslúchať:

- 3. ton: mǎ 马 (kôň) to je nízký ton alebo tretí ton
poslúchať:

- 4. ton: mà 骂 (rušiť) to je klesajúci ton alebo štvrtý ton
poslúchať:

- 5. ton: ma 吗 (otázková častica: umiestňuje sa na konci vety, aby ju premenila na otázku) to je neutrálny ton alebo piaty ton. Ide vlastne o absenciu tónu. Preto sa ho často nevolá piaty ton. Je lepšie ho volať neutrálny ton.
poslúchať:

Tóny v pinyine sa zapisujú na samohláskách. Výber samohlásky sleduje nasledujúci poradie dôležitosti: a, o, e, u, i (ak nie je i pred u). Príklad: mǎi, huā, jiā, dōu, shuō, què, suì, xiě jiǔ,....