Kapitola 41 z Lao-c’iho

河上公 Héshàng Gōng : Vyšší učenci rozumejú tomu, čo je skryté aj tomu, čo je jasné v Tao; prenikajú za hranice tela. Preto, keď počujú o Tao, veria mu a praktizujú ho s horlivosťou.

Strední učenci sú na hranici skrytého a jasného (teda toho, čo je nedostupné a dostupné zmyslom); sú medzi Tao a hmou. Preto, keď o ňom počujú, sú v polovičnej viery a polovičnom pochybovaní. Preto niekedy uchovávajú (praktizujú) Tao, niekedy ho stratia (opúšťajú).

Nižší učenci vidia jasné (teda to, čo je dostupné zmyslom) a nevidia skryté; sú obalení hmou. Preto, keď počujú o Tao, vysmievajú sa mu a pomluvujú ho.

Tao je skryté, jemné, hlboké, nepochopiteľné. Nižší učenci, hovorí 刘歆 Liú Xīn, vysmievajú sa mu, pretože ho hľadajú pomocou zmyslov a nemôžu ho dosiahnuť. Ak by ho mohli dosiahnuť, pochopiť ho v jeho sublimite pomocou zmyslov, nevysmievali by sa mu; ale stávajúc sa dostupným pre ich hrubé oči, stratí celú svoju veľkosť a nezaslúžil by si meno Tao!

E : Tao je hlboké, vzdialené. Je opakom hmotných vecí. Keď vyšší učenci počujú o Tao, môžu ho praktizovať s horlivosťou, pretože ho jasne pochopili a veria mu s veľkou presvedčenosťou.

Strední učenci majú pochybnosti o Tao, pretože nie sú schopní ho skutočne pochopiť a veriť mu s veľkou presvedčenosťou.

Co sa týka nižších učených, obmedzujú sa len na vysmievanie sa mu. Ak by sa mu nevysmievali, Tao by sa podobal názorom nižších učených. Nezaslúžil by si meno Tao.

严君平 Yán Jūnpíng : To, čo počujú strední učenci, nie je najlepšie; to, čo vidia nižší učenci, nie je najlepšie.

To, čo oslnuje stredných učených, čo nižší učenci vysmievajú, je najlepšie a najlepšie medzi najlepšími vecami na svete.

河上公 Héshàng Gōng : Tieto dvanásť veta je axiomy prevzaté od starých. Komentátor E myslí, že tieto axiomy idú až k poslednej vete vrátane.

河上公 Héshàng Gōng : Obyčajný človek používa opatrnosť, chváli sa ňou a považuje sa za schopného. Svätý má vedomosti, ale nechce ich ukázať vonku; má opatrnosť, ale nechce ju použiť.

E : Ten, kto pozná Tao, dosahuje hlboké porozumenie. Potom sa zbaví svojich vedomostí a pochopenia a zdá sa byť tupým a obaleným tmou.

E : Ten, kto praktizuje Tao, dosahuje najvyššiu dokonalosť; ale neustále zmenšuje svoj vlastný merite, a zdá sa byť človekom, ktorý sa len vracia.

河上公 Héshàng Gōng : Obyčajný človek sa chválí sám seba, vynára sa s neuhasiteľnou horlivosťou. Svätý sa udržiava v pokore, riadi sa podľa pocitu svojej nižšej hodnosti a nehodnosti.

河上公 Héshàng Gōng : Obyčajný človek sa vzďaľuje a nadýcha sa. Svätý sa spojuje s Tao srdcom, priblíža sa prachu storočia; prispôsobuje sa zvykom, ale neprijíma ich.

A : Človek, ktorý vlastní vznešené Tao, neodlišuje sa od hromady. Tento interpretuje slovo 夷 yí v zmysle 大 dà „veľký“.

苏辙 Sū Zhé : Stále sa drží v najnižšej pozícii. 河上公 Héshàng Gōng : Obyčajný človek má úzkosť duše; neobsahoval by ani atóm. Svätý objímá v svojom srdci nebesá a zem. Nie je nič, čo by jeho cnosť neobsahovala. Je ako more, ktoré prijíma všetky rieky.

河上公 Héshàng Gōng : Obyčajný človek je vnútorne plný vied a nečistôt a oblieka sa vonkajšie atraktívne vzhľady, aby sa zdal byť čistý a bez skvrn. Svätý je priamy a prostý, je čistý a biely ako sneh. Jeho cnosť nikdy neprišla do styku s prachom storočia; preto môže zniesť hanbu a podrobiť sa urážkam. Kto ho vidí, vezme ho za obyčajného človeka.

河上公 Héshàng Gōng : Obyčajný človek nezabudne ani najmenšiu svoju cnosť. Chváli sa svojou dobroťou a vyžaduje, aby mu bola odplatena. Svätý rozširuje svoju cnosť a dobroty na všetky bytosti a neberie si za to zásluhu; preto sa jeho veľká cnosť zdá byť nedostatočná.

E dá slovu 偷 tōu význam „líný, bez horlivosti“.

E : Prímý a pravdivý človek odstráni ozdoby a zbaví sa vonkajších atraktívnych vzhľadov. Podobá sa na vec, ktorá sa zhoršila a už nič nové nemá.

Slovo 渝 yú znamená „zmeniť na zlom, zhoršiť sa“ a „špinavý, odporný“. A preloží to prídavným menom „povrchný“.

A, 河上公 Héshàng Gōng, 河上公 Héshàng Gōng a 尹文子 Yǐn Wénzǐ uvádzajú tieto štyri porovnania k Svätému; E ich uvádza k Tao. Zvyšok kapitoly neprezentuje žiadne problémy.