Čínsky text
视之不见,名曰夷;
听之不闻,名曰希;
搏之不得,名曰微。
此三者不可致诘,故混而为一。
其上不皦,其下不昧。
绳绳不可名,复归于无物。
是谓无状之状,无物之象,是谓忽恍。
迎之不见其首,随之不见其后。
执古之道,以语今之有。
以知古始,是谓道已。
Preklad
Pozorujete ho (Tao) a nevidíte ho: hovoria o ňom, že je bezfarebný.
Počúvate ho a neslyšíte ho: hovoria o ňom, že je bezhlasý.
Chcete sa ho dotknúť a nedosiahnete ho: hovoria o ňom, že je nehmotný.
Tieto tri vlastnosti sa nedajú preskúmať slovami. Preto sa zlúčia do jedného.
Jeho vrchná časť nie je osvetlená; spodná časť nie je temná.
Je večný a nedá sa pomenovať.
Vracia sa do nebytia.
Hovoria o ňom ako o tvare bez tvaru, obraze bez obrazu.
Hovoria o ňom ako o neurčitém, nejasnom.
Ak idete naproti nemu, neuvidíte jeho tvár; ak ho nasledujete, neuvidíte jeho chrbát.
Pozorovaním Tao starých čias môžete riadiť súčasné existencie.
Ak človek pozna pôvod starých vecí, hovoria, že drží niť Tao.
Poznámky
河上公 ( ) : 无 ( ) znamená „bez farby, bezfarebný“; 希 ( ) znamená „bez zvuku, bez hlasu“ (preto som použil slovo „afónny“); 微 ( ) znamená „bez tela, nehmotný“. Toto vysvetlenie od 河上公 ( ) potvrdzujú 德清 ( ), B, C, 列御寇 ( ) a ďalší.
Dosl. „non possunt interrogationibus penitus investigari“. 刘劼夫 ( ) : Všeobecne, keď niečo hľadáme a nenájdeme, niekedy to nájdeme tým, že sa opýtame (诘问, ) iných. Nie je to tak v prípade týchto troch vecí. Mohli by ste sa pýtať iných celý život a neporozumeli by ste im. Ale ak sa vzdať svojich poznatkov, ak sa zbavíte svojho tela, potom ich pochopíte, t.j. pochopíte 道 ( ), ktorého sú atributmi.
河上公 ( ) : Tieto tri veci, t.j. táto bezfarebnosť (som nútený vytvoriť podstatné meno z prídavného mena „bezfarebný“), táto afónia (myslím vlastnosť toho, čo nemá zvuk), táto nehmotnosť sa nedajú vyjadriť ústami ani písaním.
B: Nedajú sa preskúmať slovami ani od seba odlíšiť. E: Tieto tri slová (prídavné mená) 无 ( ), 希 ( ), 微 ( ) rovnako vyjadrujú myšlienku prázdna a nehmotnosti. Skutočne, to, čo je neviditeľné, sa nelíši od toho, čo je nepostrehnuteľné pre sluch a dotyk. Preto sa tieto tri vlastnosti nedajú od seba oddeliť ani odlíšiť. Zlúčia sa a spojia do jednej vlastnosti (ktorou je prázdno, nehmotnosť), pretože, ako sme videli vyššie, oddelene i spoločne dávajú myšlienku prázdna a nehmotnosti.
尹喜 ( ) : Tieto tri vlastnosti v skutočnosti tvoria jednu a tú istú vec (ich spojením ukazujú nehmotnosť 道, ). Ľudia nutne používajú tieto názvy, aby povedali, že 道 ( ) unika zmyslom zraku, sluchu a dotyku, pomocou ktorých ho chcú hľadať.
列御寇 ( ) : Všetky hmotné veci sú osvetlené hore a temné dole. Ale 道 ( ) nemá ani hornú ani dolnú časť; preto nie je ani viac osvetlený hore ani temnejší dole.
佛傀子 ( ) : Výraz 精精 ( ) znamená „neprerušený, ktorý nezažije zastavenie, prerušenie“.
A: Nedá sa označiť ani farbou, ani zvukom, ani tvarom. Nedá sa odlíšiť žiadnou z piatich farieb; nemá hlas alebo zvuk, ktorý by zodpovedal nejakej z piatich hudobných nót; nemá telo, ktorého rozmer alebo tvar by sa dal určiť.
B: Dá sa priradiť k nebytiu. D, E: Tvary, ktoré majú tvar, obrazy, ktoré majú obraz, sú hmotné bytosti. Slová: tvar bez tvaru, obraz bez obrazu, označujú 道 ( ). D: Povieme, že neexistuje? Ale bytosti ho potrebujú, aby sa narodili a utvorili. Povieme, že (hmotne) existuje? Ale nevidíme jeho telo. Preto 老子 ( ) ho volá tvar bez tvaru a obraz bez obrazu.
B: Je ako existujúci a ako neexistujúci. (D) Nedá sa určiť.
Dosl. „non vides ejus caput, non vides posteriorem ejus partem“. B: T.j. nenájdete mu ani začiatok ani koniec.
E: Výrazom 今之有 ( ) „súčasné existencie“ 老子 ( ) myslí záležitosti súčasného sveta. Na ich dobré riadenie je potrebné (E) spočívať v absolútnej pokoji, ktorá vylučuje akúkoľvek činnosť. To je to, čo autor nazýva pozorovaním 道 ( ) starých čias. H: Čo tvorí zásluhu Svätého, je to, že riadi storočie, svet, pomocou tohto subtílneho 道 ( ).
B vysvetľuje slová 道纪 ( ) ako 道之端绪, dosl. „počiatočná niť 道“ ( ).