19. kapitola z Laozi

Čínsky text

绝jué圣shèng弃qì智zhì，民mín利lì百bǎi倍bèi；
绝jué仁rén弃qì义yì，民mín复fù孝xiào慈cí；
绝jué巧qiǎo弃qì利lì，盗dào贼zéi无wú有yǒu。
此cǐ三sān者zhě，为wéi文wén不bù足zú，故gù令lìng有yǒu所suǒ属shǔ：见jiàn素sù抱bào朴pǔ，少shǎo私sī寡guǎ欲yù。

Preklad

Ak sa vzdaš múdrosti a opustíš opatrnosť, ľud bude stokrát šťastnejší.
Ak sa vzdaš ľudskosti a opustíš spravodlivosť, ľud sa vráti k synovskej úcte a otcovskej láske.
Ak sa vzdaš šikovnosti a opustíš zisk, zloději a lupiči zmiznú.
Vzdaj sa týchto troch vecí a presvedč sa, že zdanie nestačí.
Preto ukazujem ľuďom, čomu sa majú venovať.
Nech sa snažia ukázať svoju jednoduchosť, zachovať svoju čistotu, mať málo súkromných záujmov a málo túžob.

Poznámky

Pozri kap. III a XLV. H: Múdreci stredovej starovekosti používali opatrnosť, ľudskosť a spravodlivosť na vládnutie ľudu. Ale vykonávanie týchto cností predpokladá aktivitu, ktorú 老子 Laozi odsudzuje a ktorého zneužitie môže viesť k neporiadku. Ak chceš obnoviť správu vysokej starovekosti, musíš praktizovať nekonanie a ríša sa očistí sama. 素朴 Sùpǔ: Ľudskosť a spravodlivosť učia synovskú úctu a otcovskú lásku. Keď však upadli, prevzali si masku ľudskosti a spravodlivosti pre podlý záujem. Videl sa, ako synovia neposlúchali otcov a otcovia tyranizovali synov. Ak sa vzdaš ich učenia, ľud sa prirodzene vráti k synovskej úcte a otcovskej láske, ktorú do nich vložilo nebo. Podobne je to s opatrnosťou a šikovnosťou, ktoré sú určené na prispievanie k mieru a prospechu ľudí. Keď ich skutočná povaha upadne, používajú sa na beztrestné porušovanie zákonov alebo na šikovné okrádanie ostatných. Podľa 列子 Liezi 老子 Laozi neodsudzuje vlastnenie týchto rôznych vlastností, pokiaľ sú sústredené v nás. Odsudzuje len prázdne predvádzanie a zneužitie ich niektorými ľuďmi; myslí si, že tí, ktorí ich skutočne vlastnia, ich nevystavujú vonku, a tí, ktorí ich vystavujú, majú len zdanie, nie skutočnosť.

E a všetci komentátori dopĺňajú slová „treba sa vzdať (týchto troch vecí)“, ktorými sú (C): 1° múdrosť a opatrnosť; 2° ľudskosť a spravodlivosť; 3° šikovnosť a zisk. Treba (tamže) sa vzdať všetkého, čo má len zdanlivú hodnotu.

Doslovne: Jubeo homines habere (id) cui adhæreant, t.j. (C): Chcem, aby sa ľudia venovali výhradne jednoduchosti a čistote a usilovali sa (B) mať málo túžob.

E: Prečo sa Svätý vzdaáva týchto troch vecí, keď vládne? Pretože sú opakom skutočnosti (tu skutočnosť znamená skutočné vlastnenie týchto vlastností). Skutočnosť je hlavné, zdanie (t.j. vonkajší vzhľad týchto vlastností) je len vedľajšie. Ten, ktorý sa venuje (ukazovaniu) zdania (vlastnosti), stratí jej skutočnosť; ten, ktorý sa ženie za vedľajším, stratí hlavné. Kto si váži hlavné a upriosť, má pevnú cnosť, ktorá môže dlho pretrvať. Strom, ktorý dáva len kvety a nenesie ovocie, ponúka len slabý a prechodný prospech; je takmer zbytočný. Všetko, čo bolo povedané, jasne ukazuje, že zdania nestačia (毕静 Bijìng) na dobré vládnutie ríši.

E: Slovo 素 sù znamená „jednoduchý, bez ozdôb“. Slovo 朴 pǔ znamená „drevo, ktoré ešte nebolo spracované“. Oba výrazy sú tu použité metaforicky. 显素 Xiǎnsù „ukazovať vonku skutočnosť (svojej cnosti), nepridávať ozdoby (t.j. ukázať ju vo svojej jednoduchosti)“; 抱朴 Bàopǔ „zachovať vnútornú čistotu (čistotu svojej cnosti), nedovoľovať, aby sa vonku rozptýlila“.

Podľa väčšiny komentátorov sú tieto dve časti vety, ako aj nasledujúce dve, závislé od slova 著 zhuó „venovať sa“. Ale interpret 毕静 Bijìng považuje dve posledné myšlienky za následok prvých dvoch: ak ukážu svoju jednoduchosť, ak si zachovajú svoju čistotu, budú mať málo 私 sī „súkromných záujmov“ a málo 欲 yù „túžob“.

Komentátor E vzťahuje slovo 私 sī „súkromné záujmy“ k výpočtom ambícií alebo chamtivosti a slovo 欲 yù „túžby“ k zmyslovým chutiam.