Kapitola 28 z Lao-c’ia

Slovo 雄 xióng « samček », označuje tvrdosť a silu; slovo 雌 cí « samička », označuje mäkkosť a slabosť; slovo 白 bái « biely », označuje svetlo; slovo 黑 hēi « čierny », označuje tmavo a nevedenie (ducha); slovo 荣 róng označuje pocty, vznesenie; slovo 辱 rǔ « hanba », označuje ponižovanie, avilovanie.

Slová 溪 xī a 谷 gǔ znamenajú hlboké údolia, kam sa vlievajú všetky vody.

Slová 天下 tiānxià « vulgo universum », sú tu použité pre zdôraznenie na označenie ríše. Všetci ľudia, ktorí sú tuhí (neohybní) a silní, teda ti, ktorí sa držia svojich názorov, ktorí majú vysokú predstavu o sebe, sa snažia poraziť ľudí; ale ľudia im len stále viac odolávajú.

Múdri, ktorí vedia, že tvrdosť a sila nemôžu trvať, milujú zachovávať svoju mäkkosť a slabosť (teda sa snažia vynieť sa ako mäkkí a slabí); vedia, že jasné svetlo nemôže trvať, a milujú strážiť tmavo (teda sa snažia vynieť sa ako neustále obalení tmou); vedia, že pocty a sláva nemôžu trvať, a milujú zostať v ponižovaní a znižovaní. Ale pretože sa umiestnili za ostatných ľudí, ti ich umiestnia pred seba; pretože sa znižili, ľudia ich povyšujú. Preto sa ríša podrieďa im (ako voda, ktorá sa sypie do údolia); ríša ich berie za vzory.

Slová 常德 chángdé « stála cnosť », označujú mäkkosť a slabosť, tmavo a nevedenie (ducha), ponižovanie a avilovanie; určite sú to kvality, ktoré trvajú neustále.

Slová 婴儿 yīng'ér « stav detstva », označujú tu prvotnú jednoduchosť.

Táto pôvodná jednoduchosť, táto neobmedzená čistota, človek ju mal od samého začiatku, teda v okamihu svojho narodenia. Preto Lao-c’ učí, že sa k nej treba vrátiť (keď sa od nej oddalili).

Akože človek sa vie osvietený, musí zachovať svoje svetlo, ale vynieť sa ako nevedúci a ako obalený tmou (ako bohatý človek zachováva svoje bohatstvo, ale vynieť sa ako chudý a bez majetku).

A vysvetľuje slovo 常 cháng « stály », v príslovnom význame: Ak môže byť človek vzorom ríše, cnosť v ňom bude neustále a neopustí ho.

Podľa postavenia slov som radšej preložil slovo 常 cháng ako prídavné.

Slová 无极 wújí znamenajú « bez hraníc ». Nie je ľahké pochopiť, čo Lao-c’ myslí « vrátiť sa k tomu, čo nemá hranice ». E to spája s neobmedzenou čistotou a jednoduchosťou detstva.

Podľa komentátora Chun-fou znamenajú tieto slová, že je prázdny (冥虚 míngxū), teda (B) že privracia svoje srdce k úplnému zbaveniu sa žiadosti (忘心 wàngxīn 无欲 wúyù). H verí, že ide o dosiahnutie neobmedzenej vedomosti alebo vedy.

Ten, kto vie, že má slávu a pocty, musí ich zachovávať prostredníctvom hanby (teda sa snažiť vynieť sa ako obalený hanbou a ponižovaním).

Potom sa všetci ľudia ríše podriaďajú mu, ako voda, ktorá tečie z vyšších miest a sypie sa do hlbokých údolí.

Slovo 足 zú (vulgo stačiť) znamená tu « úplný, dokonalý ».

Slovo 朴 pǔ tu znamená « dokonalá čistota Tao ».

Slová 散而为器 sàn ér wéi qì (doslova: « byť rozptýlený a stať sa nádobou ») znamenajú, že Tao sa skrýva v malých dielach. Tao neobsahuje ani jeden materiálny bytost, a však nie je ani jeden z desiatich tisíc bytostí, ktorý by z neho nevychádzal. Neskočené drevo (B: to je pôvodný význam 朴 pǔ) neobsahuje nádobu alebo nástroj (z dreva), a však nie je ani jedna nádoba alebo nástroj (z dreva), ktorý by nebol vyrobený z tohto dreva (keď stratí svoju hrubosť a vonkajšiu hrubosť).

Tao sa rozptýlil a vytvoril duchy (神明 shénmíng); vylial sa do vesmíru a vytvoril slnko a mesiac; rozdelil sa a vytvoril päť prvkov.

Som nasledoval význam Ho-chang-konga: jeho glóza 任用 rènyòng znamená « byť povýšený do úradov ».

Vláda (由 yóu) ríši veľkým Tao a nikomu neurobí zla.