Kapitola 45 z Lao-c’ia

大dà成chéng若ruò缺quē，其qí用yòng不bù弊bì。
大dà盈yíng若ruò冲chōng，其qí用yòng不bù穷qióng。
大dà直zhí若ruò屈qū，大dà巧qiǎo若ruò拙zhuō，大dà辩biàn若ruò讷nè。
躁zào胜shèng寒hán，静jìng胜shèng热rè，清qīng静jìng以yǐ为wéi天tiān下xià正zhèng。
 

Dokonalosť sa rýchlo ničí, plnosť sa rýchlo vyčerpáva, pretože človek sa chváli svojou dokonalosťou a plnosťou a nevedie ich udržať cez 道 Dào. Aby sa dokonalosť udržala, je nutné sa zdávať nedokonalým; aby sa plnosť udržala (plnosť jeho cnosti alebo bohatstva), je nutné sa zdávať prázdnym.

Vládca, ktorý má dokonalosť 道 Dào a cnoty, potlačuje svoju slávu a skryje pochvalu, ktorú dostáva. Vládca, ktorý má plnosť 道 Dào a cnoty, zdá sa prázdny, teda je plný počestí a neodváži sa byť pyšný, je bohatý a neodváži sa byť rozmaznaný a plýtvať.

Tento úryvok sa týka súdu o Svätom. Vo voľnom preklade do latiny to znie: (vir) magnopere virtus (est) veluti curvus.

Má mnoho talentov, ale neodváži sa ich ukázať.

李斯 Lǐ Sī: Hnutie môže premáhať chlad (vytváraním tepla), ale nemôže premáhať teplo (teda vytvárať chlad); pokoj môže premáhať teplo (vytváraním chladu), ale nemôže premáhať chlad (chlad vzniká zastavením pohybu, teda pokojom). Každá z týchto dvoch vecí má obmedzenú vlastnosť. Ale keď je človek čistý, pokojný, nečinný, aj keď nehľadá premáhať bytosti, žiadna bytosť na svete nemôže premáhať ho. Preto 老子 Lǎozǐ hovorí: Človek čistý a pokojný sa stáva vzorom ríše.

河上公 Héshàng Gōng si myslel, že slovo 胜 shèng, „premáhať“, tu znamená „dostať sa na vrchol“. Na jar, živý vzduch, teplo princípu 阳 Yáng rýchlo obieha v horných oblastiach a rastliny rastú a rastú. Keď toto teplo dosiahne svoj vrchol, nasleduje chlad a potom usychajú a umierajú. 老子 Lǎozǐ učí, aby sa vzdali sily a pohybu, ktoré vedú k smrti.

V zime rastliny zostávajú v pokoji na dne 黄泉 Huángquán (teda v nečinnosti smrti); keď tento pokoj dosiahne svoj vrchol, nasleduje teplo (jar nasleduje po zime). Teplo je zdrojom života. Musíme sa držať v úplnej tichosti.